Majer Karolov dvor bol založený v roku 1780 ako hospodársky objekt grófa Karola Pálffyho ( 1735 – 1816 ). Priaznivé prírodné podmienky v údolí rieky Moravy umožňovali však osídlenie územia už od najstarších čias. Vzhľadom na to, že na majeri ani v jeho okolí nebol doposiaľ vykonaný žiadny archeologický prieskum, nie je známe či, a aké osídlenie na tomto území bolo. V roku 1994 bol vykonaný letecký prieskum nad územím súčasného majera, a na základe tohto prieskumu bol v roku 1995 potvrdený významný nález rímskeho dočasného tábora. Je preto možné sa domnievať, že i v období Veľkomoravskej ríše a neskôr bolo toto miesto využivané, keď inak nie tak aspoň ako dočasné sídlo vojsk.
História Karolovho dvora je úzko spätá s grófskym rodom Pálffyovcov. Gróf Pavol IV.Pálffy prevzal územie Plaveckého panstva v roku 1621. Spolu so svojou manželkou Františkou Belassi -Khuenovou sa snažili v prvom rade o rekatolizáciu celého panstva. Z toho dôvodu dali prestavať lovecký kaštielik na kláštor, do ktorého v roku 1653 povolali rad františkánov.Sídlom Pálffyovského panstva sa stávajú Malacky, v ktorých si v druhej polovici 17.storočia si postavia aj veľký kaštiel a kostol. Pálffyovci na svojich majetkoch presadzovali intenzívne hospodárenie a zakladali na nich sklárne, hámre a píly.
Karol Pálffy (malacká vetva rodu Pálffyovcov ) vybudoval v roku 1780 majer, ktorý slúžil nielen ako poľnohospodárska stavba, ale boli tu aj dve pekárne, pálenica, kováčska dielňa, koniarne, maštale a pánske lovecké sídlo. V tomto období to bol veľmi prosperujúci poľnohospodársky objekt. Význam-ným sa stal najmä z dôvodu výdatného loveckého revíru. Pálffyovci spolu so svojimi grófskymi hosťami tento revír často navštevovali. Vzťahy medzi zemepanským rodom a obyvateľmi Pálffyovského panstva neboli vždy veľmi dobré. Prejavilo sa to aj 2.novembra 1918, kedy majer zažil veľkú rabovačku. Po rozchýrení správy, že Pálffyovci utiekli do Rakúska brali ľudia z obce všetko čo sa dalo – vyrabovali celý majer od sýpky cez poľnohospodárske stroje až po nábytok. Poriadok urobili až československí vojaci, ktorí prišli do obce. Po rabovačke a po požiari v r. 1918 sa rozvoj majera zastavil, a začal postupne upadať. V roku 1922 bol objekt prvýkrát parcelovaný, v roku 1931 druhýkrát. Následkom týchto zmien boli niektoré stavebné objekty zničené, iné prestavané na iné účely. Od roku 1950 tu sídlilo novozaložené Jednotné roľnícke družstvo. Skutočnosť, že Karolov dvor sa nachádzal v pohraničnom území označenom za zánikovú oblasť značne spomalil jeho rozvoj a aj jeho rozvoj
Po roku 1989 bola značná časť majera v dosť schátralom stave.Domy, ktoré neboli zničené boli síce obývané, ale takmer neboli obnovované. Z pôvodného majera zostali len časti budov panského sídla, bývalá sýpka , klenbové pivnice a vstupná hlavná brána s erbom a pamätným nápisom. Všetky tieto objekty boli značne schátralé a buď boli neobývané, alebo Ich pôvodný vzhľad bol neodborným zásahom ich obyvateľov poškodený. Inžinierske siete neboli v objekte. Bolo tu len elektrické vedenie zo štátneho majetku.
Majer však mení svoj vzhľad zo dňa na deň. Obyvatelia rekonštruujú pôvodné stavby, pristavujú nové časti domov, resp. stavajú nové domy. Mení sa vzhľad predzáhradiek, ovocných a zeleninových záhrad. Pribúdajú obyvatelia, rodia sa deti.
Komentáre