V roku 1780 zakladá gróf Karol Pálffy poľnohospodársku usadlosť Karolov dvor. Pod túto usadlosť patrili aj priľahlé polia a lesy, ktoré boli v tých časoch plné zveriny. Usadlosť bola vybudovaná v tvare obdĺžnika (obrázok č.1 ).
V objekte okrem hospodárskych budov a stajní boli aj priestory pre ubytovanie „ bírešov , panské sídlo, hájovňa, pálenica, pekárne a kováčska dielňa. Pod objektom ( pravdepodobne pod celým ) boli vybudované klenbové pivnice, ktoré v tých časoch slúžili na uskladnenie obilia, zeleniny a ovocia. Základy objektu (hlboké 1,5 až 2 metre ) ako aj klenby v pivniciach boli z tehál. Dnes už len môžeme predpokladať, že tieto pivnice boli navzájom prepojené chodbičkami, čomu nasvedčujú aj zachované zamurované otvory (obrázok č.2, ). Kvalitu stavby klenbových pivníc možno len obdivovať, nakoľko časť sa zachovala až do dnes, a obyvatelia majera ich stále vyžívajú ( obr.č.3 ) .
Okrem klenbových pivníc možno obdivovať aj zručnosť vtedajších kováčskych majstrov, ktorí zhotovili bez akýchkoľvek zvarov a nitov prekrásne mreže. Tieto zdobili podľa slov pamätníkov všetky okná na majeri, žiaľ zachovala sa len jedna originálna mreža ( obrázok č.4 ). Ostatné skončili údajne v zberných surovinách ešte za čias predchádzajúceho režimu.
No najväčší obdiv a zároveň aj rešpekt vyvoláva skutočnosť, že v 18.storočí mysleli pri stavbe objektu aj na jeho odvodňovanie. Podľa slov nášho bývalého spoluobčana pána Františka Petráša pod majerom sú vybudované klenbové chodby, smerujúce k Heštajgu. Po týchto chodbách pán Petráš údajne ako chlapec behával spolu s ostatnými deťmi. Ich účelom malo byť pravdepodobne odvodnenie majera po daždi. Dá sa však predpokladať, že to súčasne mohli byť aj únikové chodby pre obyvateľov majera, nakoľko tento vznikol v pohnutom období, kedy sa uhorská šľachta začala obracať proti Habsburgovcom. Jozef II, následník Márie Terézie sa ešte za jej panovníctva snažil o zrušenie nevoľníctva. Keďže Mária Terézia nemala na takúto radikálnu reformu odvahu, ihneď po jej smrti v r.1781 vydal patent o zrušení nevoľníctva a spolu s ním aj nariadenie o zrušení kláštorov a kostolov, ktoré sa nevenovali charitatívnej alebo vzdelávacej činnosti. Týmito svojimi rozhodnutiami si postavil proti sebe uhorskú šľachtu. Zrušenie poddanstva uhorská šľachta prijala na svojom sneme až v roku 1785. Pre poddaných však tento patent v skutočnosti priniesol len právo slobodne sa sťahovať, uzatvárať manželstvá a dávať deti na remeslá a do škôl. Poddanské po-vinnosti im ostali aj naďalej. Keďže poddaní si mysleli, že bola zrušená aj povinnosť pracovať, na mnohých miestach v Uhorsku vznikali vzbury. Tieto, ako aj rebélia uhorskej šľachty voči Habsburgovcom mohli viesť staviteľov majera k myšlienke vybudovať súčasne s odvodňovacími kanálmi aj únikové chodby, ako to bolo napr. pri iných objektoch patriacich rodu Pálffyovcov (napr.zámok v Holíči, Bojnický zámok a pod.)
Podzemné chodby sú už dnes takmer zničené, doteraz sa nenašiel žiaden písomný materiál, ktorý by objasnil ich skutočný účel, a tak sú len ďaľšou záhadou Karolovho dvora.
Suchohrad, 12.07.2009
spracované voľne podľa rozprávania p.Františka Petráša a zo zdrojov na internete
Komentáre
Krásne priestory