Karolov dvor

Bolo to tak dávno, že dnes nikto nevie povedať, presne kedy sa to, čo Vám chcem poroz-právať stalo. Mohlo to byť niekedy koncom 18.storočia, keď majer grófa Pálffyho - Károhaus bol v najväčšom rozkvete. Život tu žijúcich ľudí, sa menil zo dňa na deň, tak ako sa menilo ročné obdobie, a z neho vyplývajúce práce, či už na neďalekých poliach, lúkach, v lese, alebo pri dobytku . Zo stereotypného života boli obyvatelia majera vyrušení len vtedy, keď sa gróf Pálffy rozhodol, že bude v okolitých lesoch poľovať.

Aj v tomto roku, o ktorom chcem porozprávať, krátko na začiatku jesene prišla z Malaciek správa, aby všetko prichystali – bude veľká poľovačka. Hneď ako táto správa prišla k správ-covi majera, nastal zhon. Bolo treba ihneď pripraviť pánske sídlo tak, aby tam urodzení páni mohli prenocovať, zabezpečiť dostatok jedla a pitia pre všetkých hostí a ich služobníctvo, pripraviť kone, loveckých psov. Správca spolu so svojou paňou rozdelili ľuďom prácu. Správca si zobral na starosť kone , psov, revírnik honcov. Pánske sídlo, kuchyňu a pekáreň mala na starosť pani správcová. Bola to už staršia pani, tak si na pomoc prizvala sirotu, vyrastajúcu na majeri Katku – husárku.

Katka bola ešte veľmi malá, keď jej na choleru zomreli obaja rodičia, tak sa jej pani správcová ujala. Nemôžem povedať, že u nich vyrastala ako ich vlastná dcéra – to nie, ale mala dostatok jedla,bola oblečená a keď pani správcová nebola akurát veľmi zaneprázdnená inou činnosťou, učila ju čítať a písať. Dievčatko to bolo šikovné a veľmi usilovné. Obšmietala sa po celom majeri, či v kuchyni, pekárni, alebo medzi čeľadníkmi. Bola všetečná, veľa sa pýtala, tak sa i veľa dozvedela a naučila. Cez leto, keď už bola trocha väčšia chodila pásť majerské husi na neďaleké lúky. Roky bežali a z malého dievčatka vyrástla veľmi pekná dievčina. Nejeden chlapec , či už z Károhausu alebo z Dimpurka by bol rád, keby čo len očkom po ňom zavadila. Ale asi to tak už muselo byť, nepáčil sa jej ani jeden, hoci sa všelijako pokúšali.

V tomto roku, o ktorom chcem rozprávať, bola návšteva na Károhause veľkolepá. Okrem mladého pána grófa Pálffyho prišli na poľovačku aj jeho priatelia - gróf Forgáč, a gróf Esterházy a ich družiny. A to bolo to, čo bolo pre Katku- husárku osudné. Dievča zvedavé, hneď ako urodzení páni vošli do vnútra majera, postávalo obďaleč, aby si obzrelo hostí. Všimol si ju kočiš grófa Forgáča Ištván. Len čo zbadal Katku bolo mu jasné, že to dievča bude jeho, čo by to čo stálo. A keďže to bol svetobežník, vedel ako na to. Usmial sa na ňu,a neskôr pri prvej príležitosti sa jej aj prihovoril. Katka síce oči sklopila, ale červeň jej stúpla do tváre, že hneď každému bolo jasné, že jej nie je ľahostajný. Večer Katka líhala do postele s myšlienkou na Ištvána. Bol taký krásny, v jej očiach najkrajší chlap akého doteraz videla. Niet divu, že na druhý deň po love, prijala jeho ponuku a išla s ním na prechádzku, ba aj do komôrky sa nechala odprevadiť. Jej život zrazu dostal zmysel – bola plná lásky k nemu, plná očakávania. Očarená počúvala jeho rozprávanie o ďalekých krajoch, kam ju ako svoju ženu zoberie, bola plná jeho sľubov o krásnej spoločnej budúcnosti. Lenže všetko tak ako v živote má svoj začiatok, a má aj svoj koniec. Poľovačka skončila, panstvo z majera odišlo a s ním odišiel aj Ištván.

Život Katky-husárky sa opäť dostal do zabehaných koľají, len Katka bola zmenená. Stala sa z nej dospelá,zamilovaná žena. O svojej veľkej láske sa nemohla nikomu zveriť, tak len husiam na lúke rozprávala o krásnom Ištvánovi. Prešiel mesiac, ba aj dva, a list od Ištvána nechodil. Darmo sa Katka nádejala, drotárov vypytovala, po Ištvánovi ako by sa zem zľahla. Na tretí mesiac však Katka zistila, že je zle – je samodruhá. Čo teraz? Zhrozila sa mladá husárka. Ako budem ďalej žiť?  So svojou hanbou sa opäť len svojim húskam zverovala, a čakala. Možno na Ištvána, možno na zázrak, ktorý by túto jej hanbu zotrel a ona by bola znova mladá, krásna a ničím neviazaná.

Prišla zima, po nej jar. Katka-husárka opäť začala húsky na pašu vyháňať. Chodilo sa jej už ťažko, musela sa však tváriť, že je všetko tak ako má byť, len cez zimu trocha viac jedla, tak aj pribrala. Na jar majú všetci obyvatelia Károhausu veľa práce, tak si úbohé dievča nikto neviemako nevšímal. V ktorési ráno, hneď ako Katka-husárka vyhnala husi na pašu, porodila. Dieťaťko sa narodilo pekné urastené, len úbožiatko pri pôrode na lúke bez inej ľudskej pomoci zomrelo. Keď si Katka privinula dievčatko k hrudi, zacítila, že mu srdiečko nebije. Tá hrôza, to zúfalstvo v jej srdci, tá preveliká samota to všetko dopadlo zrazu na jej plecia a ona vedela – že to neunesie. Rozbehla sa chúďatko k najbližšiemu močiaru a tam v tej mútnej vode sa aj utopila.

A Ištván? Ten si naďalej užíval života plným priehrštím a na Katku-husárku si už ani nespomenul.

Porozprával som Vám tento príbeh tak, ako mi ho rozprávala počas dlhých zimných mesiacov moja starenka, ktorej ho rozprávali jej starkí . Dnes už nikto nevie s istotou povedať, či je príbeh pravdivý, alebo nie. Jedno je však isté, neďaleko Károhausu leží aj podnes Husia dolina.

Voľne spracované podľa rozprávania p.Františka Petráša