Keď sme sa pred jedenástimi rokmi rozhodli, že sa vysťahujeme z Bratislavy, hľadali sme miesto, kde by bolo tichšie ako v hlavnom meste. Netušili sme, že necelých 40 km od Bratislavy je osada, kde nechodí ani reportér, ani turista, miesto, kde sa zdá, akoby sa zastavil život. Je to bývalý majer grófa Pálffyho - Karolov dvor, predtým tiež známy ako Károhaus (súčasť obce Suchohrad ).
Vybudovaný bol v roku 1780, kedy slúžil nielen ako poľnohospodárska stavba, ale boli tu aj dve pekárne, pálenica, kováčska dielňa, koniarne, maštale a pánske sídlo. Po roku 1918 sa jeho rozvoj zastavil. Po veľkej rabovačke a požiari začal postupne upadať. V roku 1922 bol objekt prvýkrát parcelovaný, v roku 1931 druhýkrát. Od roku 1950 tu sídlilo novozaložené Jednotné roľnícke družstvo. Skutočnosť, že Karolov dvor sa nachádzal v pohraničnom území označenom za zánikovú oblasť značne spomalil jeho rozvoj a aj rozvoj obce Suchohrad.
Napriek tomu, že značná časť majera bola pri našej prvej návšteve v dosť schátralom stave, vybrali sme si práve toto miesto pre svoj ďalší život. Domy , ktoré neboli zničené boli síce obývané, ale takmer neboli obnovované. Z pôvodného majera zostali len časti budov panského sídla, bývalá sýpka , klenbové pivnice a vstupná hlavná brána s erbom a pamätným nápisom. Všetky tieto objekty boli značne schátralé a buď boli neobývané, alebo Ich pôvodný vzhľad bol neodborným zásahom ich obyvateľov poškodený. Inžinierske siete neboli v objekte. Bolo tu len elektrické vedenie zo štátneho majetku.
Dnes, keď sa spätne pozerám na uplynulých desať rokov, musím skonštatovať, že ani pri veľkom optimizme sa nedalo očakávať toľko zmien, ako sa na majeri udialo. Majer mení svoj vzhľad zo dňa na deň. Obyvatelia rekonštruujú pôvodné stavby, pristavujú nové časti domov, resp. stavajú nové domy. Mení sa vzhľad predzáhradiek, ovocných a zeleninových záhrad. Pribúdajú obyvatelia, rodia sa deti.
Žiaľ od roku 1997 sa nielen zvýšil počet obyvateľov, ale museli sme sa aj rozlúčiť s niektorými z nás. Zvlášť bolestný bol rok 2007 kedy nás opustilo 5 obyvateľov. Rozlúčili sme sa s Jurajom Doležalom, Gustom Uhrincom, Máriou Polákovou, Amáliou Debnárovou a Františkom Petrášom. Je nám za nimi smutno.
Po pripojení majera na elektrické vedenie Západoslovenských elektrární v roku 1997 bola vybudovaná vodovodná sieť ( r.1998 ), zavedený plyn ( r.2000 ), zrekonštruovaná telefónna ústredňa ( r.2001). Nemalú zásluhu na tomto mal starosta Jozef Temer a jeho predchodca Ján Spišák.
Nedali sa zahanbiť ani obyvatelia majera. V zmysle hesla „Sebe a svojim priateľom ( pôvodný nápis : „SIBI ET AMICIS COM CAROLUS PALFFY MDCCLXXX “ z roku 1780 je umiestnený na vstupnej bráne do pánskeho sídla Karolov dvor ) vytvorili parčík s ihriskom, ktorý pravidelne udržiavajú ( kosia trávnik, sadia stromky, kríky a kvety ). Vo vnútri majera nie je pevná komunikácia čo znepríjemňuje život nielen majiteľom áut, ale všetkým obyvateľom,. Z toho dôvodu svojpomocne za pomoci obecného úradu a sponzora ( firma CALCULUS s.r.o. ) čiastočne túto cestu zrekonštruovali prvýkrát v roku 2004 a druhýkrát v roku 2007. Keďže tieto rekonštrukcie sú len provizórne, môžeme len dúfať, že časom sa nájdu peniaze na vybudovanie pevnej asfaltovej komunikácie.
Na majeri však žije aj zopár jednotlivcov, ktorým nezáleží na tom, aby prostredie, v ktorom vyrastajú ich deti bolo nielen estetické, ale aj zdravé. Napriek tomu, že v obci je odvoz smetí zabezpečovaný pravidelne, smeti neseparujú a bez akýchkoľvek zábran ich vyvážajú do blízkeho okolia majera. Stromy, kedysi lemujúce Trhanovskú cestu sú už dnes takmer vyrúbané, v okolitých lesoch je stále viac vidieť torzá stromov po nelegálnom výrube, množia sa nelegálne skládky odpadu. Keďže jablko nepadá ďaleko od stromu ani ich deti za svojimi rodičmi nezaostávajú. Olamujú konáre novovysadených stromkov a kríkov, ničia nielen zeleň, ale zničili aj kolotoč a húpačky, ktoré im obecný úrad na ihrisko osadil a čiastočne aj besiedku, ktorú obyvatelia majera svojpomocne postavili.
Je úlohou nás ostatných vplývať na neprispôsobivých obyvateľov a aj ich zapojiť do prác pri skrášľovaní majera. Aj z tohto dôvodu sme sa začali v tomto roku zaoberať myšlienkou vybudovať na majeri svojpomocne športové ihrisko, aby aj pre dospievajúcu mládež bolo vytvorené vhodné prostredie na zábavu. Problémom je skutočnosť, že plocha, ktorá by na tento účel bola vhodná patrí medzi pozemky neznámych vlastníkov.
V súčasnosti je na majeri 28 obývaných domov, z toho 12 vlastnia chalupári. Z 54 trvale žijúcich obyvateľov (vrátane chalupárov, ktorí sa zdržiavajú celoročne na majeri ) je 19 detí. Školopovinné deti navštevujú základnú školu v obci Suchohrad ( od 1-eho do 4-eho ročníka ) a od 5-eho ročníka podľa výberu v Záhorskej Vsi alebo v Malackách. Akú takú dopravu do základnej školy v obci deti majú, horšie je to s dopravou do Malaciek, prípadne do Bratislavy. Autobus chodí len z obce, a aj to len veľmi sporadicky. Tu už si musia navzájom vypomôcť rodičia detí, a voziť deti do škôl .
Obyvatelia majera žijú spolu veľmi priateľsky. Možno to spôsobuje aj skutočnosť, že život tu nie je taký uponáhľaný ako v mestách, alebo je to aj tým, že dobré slovo, priateľský pozdrav alebo susedská výpomoc nie sú pre nás cudzie. Pekné sú najmä sviatky ako „šlahačka“, vítanie nového roka, hody. Jedna z tradícií, ktorá sa u nás zachovala je stavanie mája. Stavujú sa dva. Jeden v dedine v krčme „U Horoňa“ a druhý na majeri. Pre stromy sa chlapi vyberú hneď z rána spoločne. Vyberú stromy pekne urastené, lebo je hanbou mať malý máj. Potom sa každá skupina vyberie postaviť si tú svoju „máju“.
Ženy na majeri zatiaľ chystajú pohostenie, koláče, klobásky a aj dačo na zohriatie. Mašle a veniec sú tiež ich starosťou. Pri „stavaní“ sú všetci: ženy, muži, deti, chalupári , hostia i príbuzní, ktorí si túto udalosť nedajú ani v jednom roku ujsť. Poobede sa obyčajne varí spoločne kotlíkový guláš. Okrem toho každá zo zúčastnených žien donesie niečo z vlastnej kuchyne nielen pod zub, ale i do hrdla. Na veselú náladu postačí aj reprodukovaná hudba, futbalový zápas horného konca proti dolnému za veselého povzbudzovania manželiek a detí. Zábava obyčajne končí až nadránom.
Chotár ležiaci pri rieke Morave, lužné, borovicové i agátové lesy plné zveri pred 300 rokmi učarovali grófovi Karolovi Pálffymu´. Dnes už zveri nie je tak veľa, ale ešte stále sa dá potešiť pri rannej prechádzke so psom pohľadom na stádo sŕn, objaviť líščiu noru alebo pozorovať volavky a bociany. Okolie majera si ešte stále zachováva svoju neopakovateľnú krásu, ktorú sa už v minulosti snažili zachytiť maliari Legler a Majda. Neopakovateľná je krása rozkvitnutých agátových lesov, ale i štebot spevavých vtákov. Počas celého roka si na svoje si prídu nielen milovníci prírody, ale aj poľovníci a rybári. Niet divu, že môj vnuk povedal: „ Tu je tak krásne, že i gróf Pálffy by nám závidel „.
Komentáre