Karolov dvor

Z histórie rodiny Zirinovej, žijúcej v rokoch 1919 až 1961 na Karolovom dvore

pri obci Suchohrad

(zo spomienok Márie Rážovej, nar.v r.1923, rodenej Zirinovej)

Moji rodičia Viktor a Valéria boli poslednými obyvateľmi domu č. 205 na Karlovom dvore. Odsťahovali sa odtiaľ až v r. 1961, keď dom od nich odkúpili Štátne lesy Malacky. Bývať odišli do rodičovského domu po zomrelom Ignácovi Roszkopfovi, krajčírovi v Malackách.

Otec, Viktor Zirin, pochádzal zo starej lesníckej rodiny a mal desať súrodencov. Po skončení reálneho gymnázia nastúpil do služieb Lesnej správy Malacky, ktorá patrila grófovi Karolovi Pálfimu. Len dva týždne pred vypuknutím 1. svetovej vojny sa oženil a hneď musel narukovať. Prežil celé štyri roky na vojne. Bol dvakrát ranený, raz do ruky, druhý krát do chrbta. Vďaka Bohu, strela nezasiahla žiaden vnútorný orgán.

Po skončení 1. svetovej vojny v r. 1918 bol ustanovený za lesníka v chotári okolo Karlovho dvora, kde dostal služobný byt a nejaké role do užívania. Keďže polia okolo Moravy často ničili povodne, hospodárenie na poliach nebolo výnosné, takže rodina bola v núdzi. Dve otcove sestry, učiteľky, veľmi pomáhali rodičom obnoseným šatstvom a peniazmi. Mama stále pre nás niečo prešívala a pritom nás učila šiť, lebo videla, aké je výhodné, keď ženy vedia šiť. Takto držala domácnosť „nad vodou“. Malo to aj tú výhodu, že sme sa už v detstve naučili skromnosti v jedení a aj v obliekaní.

Keďže v Dimburku bola iba štvortriedna ľudová škola, museli sme neskôr chodiť do školy v Malackách, čo si vyžadovalo ďalšie výdavky. Na sedem rokov boli rodičia nútení urobiť druhú domácnosť v Malackách, kde sa o nás starala otcova 70-ročná mama, hoci vychovala svojich 11 detí.

Keď mal otec 46 rokov, bol majetok grófa Pálfiho parcelovaný a otec prišiel o miesto lesníka. Ako odstupné dostal svoj bývalý služobný dom a nejaké pozemky v okolí Karlovho dvora. Vďaka zraneniam z vojny dostával malú invalidnú rentu 600 korún, ktorá išla na ubytovanie detí v Malackách a neskôr v Bratislave.

Môj najstarší brat Anton študoval právo v Bratislave a bol činný až do svojich 87 rokov ako advokát. Jeho manželkou bola Jolanka, sestra známej speváčky Manci Czesányovej. Mali jedinú dcéru, ktorá tiež vyštudovala právo a ktorá má tiež jedinú dcéru - advokátku.

Sestra Margita, vydatá Šimeková, vyštudovala učiteľstvo a učila v Bratislave až do svojho dôchodku. Mala tri dcéry, z ktorých dve sú doktorky prírodných vied, tretia ukončila Obchodnú akadémiu a pracovala ako ekonómka v tunajších a zahraničných firmách až do odchodu do dôchodku.

Ja, Mária, vydatá Rážová, tretie dieťa rodiny Zirinovej, som vyštudovala Obchodnú akadémiu. Pracovala som v Hypotekárnej banke a po odchovaní troch detí som 20 rokov pracovala vo Výskumnom ústave zváračskom. Syn Jozef vyštudoval psychológiu, ale je rockovým spevákom, dcéra Dagmar vyštudovala nemčinu a angličtinu a je docentkou na katedre germanistiky na FFUK. Dcéra Gabriela vyštudovala psychológiu a angličtinu a v súčasnosti učí angličtinu na cirkevnej škole vo Vajnoroch.

Deväť súrodencov mojej mamy a desať súrodencov môjho otca sa rozišlo do celého sveta. Niektorí žili v Maďarsku, iní v Rakúsku. Mama žila v Malackách. Jej staršia sestra sa vydala do Anglicka, ďalšie do Rumunska a Nemecka. Tri sestry žili a zomreli v Budapešti. Mali sme 72 bratancov a sesterníc.